Akosi, som zabudla že, ani.. hovädá nedožívajú, tak ako ja…./ vyznanie /
Pozerám, počúvam, čítam o láske a slušnosti
večer pozerám na hviezdy skúšam ísť spolu s nimi tmou,
a možno aj objaviť, čo by som už nečakala
svoj život som si sama zakopala.
Môžem však snívať o svojom novom živote,
vo svojich snoch sa nájdem na inej planéte.
Nenájdem tam žiaden žiaľ, radosťou je plná,
želám si aby aj môj život, na chvíľu radostným sa stal.
Zobudím sa a všetko je späť
snáď mi je súdené ku môjmu životu, tento trest.
Nežijem život tak, ako som si želala,
žijem taký život, ako som si ho zbabrala.
Zbytočne sa skrývam, za hviezdy na oblohe,
byť hovädom v živote sa neoplatí.
Telo mi chradne rýchlo, duša cíti bôľ
darmo sa pýtam, prečo.
Rýchlo starnem a čas letí,
chybila som a šťastnou už nebudem,
len dožiť ako človek, ani to sa nedarí,
sama sebe som škodca a okoliu prostriedok na výsmech.
Hoviadka sú slušnejšie a užitočnejšie…..