Koniec, nikoho.

6. februára 2017, gastanka, Nezaradené

Telo slabne priam sa vpíja do postele

a ja už nemôžem viac a ďalej,

Moje srdce trúchlivé a boľavé

vzalo mi poslednú nádej.

 

 

Slané slzy z očí

štípajúc kolujú v rane,

pohoničom je čert u koní

zastaví kone pri pekelnej bráne.

 

 

Posledná moja sonáta doznieva

prepadám sa čím ďalej nižšie,

Moje meno namiesto náhrobného kameňa

vyryjú v ruinách nižšie.