Určite viacerí z vás sa pozastavíte za tento môj blog, nuž dnes o 04.45 hodine po zavolaní na 112 a mužom nahlásení …ASTMA dýchať sa žene nedá, podaná pomoc a veľmi milí boli všetci v posádke.
Spomenula som si, že aj do svojho kréda u tohto blogu som si dala….kde sa stratila slušnosť a ľudskosť?
Nuž, dnes si moje veľké ĎAKUJEM zaslúži a moju vďaku za opätovné dýchanie áno celá posádka slúžiaca, už dlhé hodiny a predsa sa venovali naplno.
Boli profíci a boli milí, naviac aj poradili a dokonca aj čo a ako ďalej.
Viem, na zdravotníctvo sa poväčšine zvykne nadávať, nuž až u ťažkých problémov si ozaj povieme, zachránili a pomohli mi sa vrátiť ku dýchaniu.
Mám radosť a veľkú a preto tento článok, nemohla som už spraviť ani krok, nedalo sa mi dýchať.
Spomenula som si na príslovie, že ozaj sa nedá hádzať všetko a všetkých do jedného vreca.
Vážená slúžiaca posádka dnes ešte v skorých ranných hodinách, ďakujem je málo ale predsa potrebné, že môžem ešte pobudnúť s rodinou.
Bola by som rada, keby túto správu respektíve blog si prečítali nadriadení ich a fakt vedeli, že majú skvelých lekárov a personál v Rýchlej Záchrannej Pomoci…tým dnešným skladám poklonu.